Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Po predaji bude teplo v mestách drahšie

Martin Kováčik | 7. februára 2011  6:00 - aktualizované 7.2.2011  12:00  
Privatizácia šiestich veľkých teplární, ktorú chystá vláda, vyvolá nárast cien tepla. Týka sa to obyvateľov Bratislavy, Trnavy, Žiliny, Martina, Zvolena a Košíc.
 
Ilustračné foto
Ilustračné foto
Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Štátne teplárne totiž z politických dôvodov držia ceny výrazne nižšie ako súkromní výrobcovia. Pri priemernej cene tepla na Slovensku dá rodina v 3–izbovom byte tento rok za teplo asi 1 000 eur, domácnosti napojené na štátne teplárne však zaplatia podľa prepočtov Pravdy priemerne len 700 eur.

Štátne teplárne sú lacnejšie vďaka spojenej výrobe elektriny a tepla, svoje však zohráva aj tlak voličov.

teplarne

"Energetika je v štátnych teplárňach nielen o fyzike, ale aj o politike. Ak však politik povie, že nebude zvyšovať cenu tepla, tak to musí niekto doplatiť, lebo náklady na výrobu nepustia," hovorí výkonný riaditeľ Teplárenského združenia na Slovensku Pavel Michalec. Štátne teplárne doteraz dotovali ceny tepla na úkor ziskov, čo privatizéri robiť nebudú.

Fond národného majetku navrhuje teplárne celé predať bez toho, aby vo svojej analýze podrobnejšie rozobral dosahy na budúce ceny tepla. Analýzu fondu dnes posúdia vládne strany na Koaličnej rade. Fond argumentuje tým, že teplárne v rokoch 2002 až 2009 na dividendách z predaja tepla štátu priniesli necelých 14 miliónov eur a ich predajom by štát mohol získať okolo 200 miliónov eur.

Mestá však upozorňujú, že to bude za cenu vyšších cien tepla. Zástupcovia Únie miest Slovenska chcú ešte pred pondelkovou Koaličnou radou osloviť premiérku, aby v záujme nezvyšovania cien tepla zvážila presun akcií teplární na mestá.

Marián Minarovič z Únie miest upozorňuje, že pre možné dosahy privatizácie na cenu tepla mali prísľub presunu časti akcií teplární na mestá už počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. V prípade, že akcie teplární dostanú investori, je podľa Minaroviča oprávnená obava, že sa bude zdražovať. Teplárne by v každom prípade podľa Minaroviča nemali fungovať na princípe mestskej dopravy, ktorej ceny mestá dotujú. Zástupca miest si však vie predstaviť, že by mesto ceny tepla držalo vďaka kúreniu lacnejšou biomasou či osvetou, aby sa ľudia neodpájali od centrálnych rozvodov.

Fond národného majetku tvrdí, že privatizácia zvyšovanie cien neprinesie. "Cena je a bude aj naďalej regulovaná na základe pravidiel stanovených nezávislým orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví," zdôraznil v analýze fond. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) naznačil, že cena tepla sa môže po privatizácia vďaka efektívnejšiemu fungovaniu firiem ešte znížiť.

Privatizáciu teplární podporuje aj SaS. Pochybnosti o predaji spoločností v čase doznievajúcej krízy malo, naopak, najprv KDH a minulý týždeň sa ozvala aj strana Most, ktorá si o privatizácii vyžiadala diskusiu na Koaličnej rade.

Na nehospodárnosť teplární upozornil tiež fond. Napríklad Bratislavská teplárenská v rokoch 2008 a 2009 dala z investícií 16,7 milióna eur na činnosti, ktoré nesúviseli s výrobou tepla. Spoločnosť v danom roku po politickom rozhodnutí nezvyšovala ceny tepla, aj keď ostatné súkromné teplárne po zdražení plynu cenníky upravovali. Aj stratové hospodárenie Martinskej teplárenskej fond zdôvodňuje tým, že firma nepremietla očakávané náklady do ceny tepla na rok 2010.

O záujemcov pri prípadnej privatizácii teplární by zrejme nebola núdza. V roku 2006 prejavilo o predávaných 51-percent akcií teplární záujem až 64 spoločností. Privatizáciu však Ficova vláda zastavila.

Možní záujemcovia o teplárne

  • Dalkia (Francúzsko)
  • VNG (Nemecko)
  • Steffe (Rakúsko)
  • E.ON (Nemecko)
  • SPP (SR)
  • Slavia Capital (SR)
  • J&T (SR)
  • Penta (SR)
  • Energetika Třinec (ČR)

Poznámka: Ide o investorov, ktorí už v teplárenstve SR sú alebo sa už o vstup do sektora v minulosti zaujímali.

 
Reklama